Plánovanie výrobných kapacít je prvkom plánovania výroby.
Výrobná kapacita
– maximálny objem produkcie, ktorý môže výrobná jednotka (podnik, závod, divízia, …) vyrobiť za určitú dobu (najčastejšie ide o rok, deň alebo hodinu)
V iných krajinách sa výrobná kapacita nazýva ináč:
1. USA – 3 druhy výrobných kapacít:
a) praktická kapacita – počíta s určitými prestávkami
b) normálna kapacita – priemerná ročná kapacita
c) nominálna kapacita – počíta s plnou dobou výkonu
2. Nemecko – 3 druhy výrobných kapacít:
a) maximálna kapacita – ako naša výrobná kapacita
b) normálna kapacita
c) minimálna kapacita – minimálna doba výkonu stroja
Optimálne využitie výrobnej kapacity nám umožňuje:
– zvýšiť objem výroby
– znížiť náklady na jednotku výroby
– zvýšiť rentabilitu vloženého kapitálu
Pre kvantitatívne vyjadrenie výrobnej kapacity sa používajú tieto merné jednotky: – naturálne jednotky
– dohovorené jednotky (prepočet na reprezentanta)
– časové jednotky
– peňažné jednotky
Výrobnú kapacitu je možné vyjadriť:
– na vstupe – množstvom suroviny alebo časovým fondom
– na výstupe (častejšie) – dosiahnutým objemom produkcie
VK = f(Fe, Nv)
Fe – efektívny časový fond
Nv – výkon zariadenia
Časový fond výrobného zariadenia
– plánovaný počet dní alebo hodín jeho činnosti za rok. Závisí od jednotlivých odvetví, resp. odborov, a od prírodných podmienok (napr. sezónnosť práce).
Rozlišujeme 3 časové fondy:
1. časový fond kalendárny (Fk)-počet dní v roku
2. časový fond nominálny (Fn)-Fk – nepracovné dni (soboty, nedele, sviatky)
3. časový fond efektívny /využiteľný/ (Fe)-Fn – plánované prestoje (choroby pracovníkov)
Fn (Fe) v hodinách = Fn (Fe) v dňoch * počet smien * počet hodín v jednej smene
1-smenná prevádzka = 42,5 h týždenne = 8,5 h denne
2-smenná prevádzka = 41,25 h týždenne = 8,25 h denne
3-smenná prevádzka = 40 h týždenne = 8 h denne
Normy výrobnosti strojov nazývame kapacitnými normami. Pri určovaní výrobnej kapacita používame tieto druhy kapacitných noriem:
1. kapacitné normy prácnosti – predstavujú tú časť celkovej prácnosti výrobku, ktorá sa spotrebuje v danom výrobnom úseku, pre ktorý zisťujeme čiastkovú výrobnú kapacitu.
Np = Nč /(kpvn * kprog)
Np – norma prácnosti výrobku v Nh
Nč – norma času
kpvn – koeficient plnenia výkonových noriem v základnom období
kprog – koeficient progresívnosti (vyjadruje rast produktivity práce)
2. kapacitné normy priebežného času – udávajú najkratší dosiahnuteľný priebežný čas zhotovenia výrobku na danom stroji
3. kapacitné normy spotreby plochy na jeden výrobok – určujú minimálne nutnú plochu potrebnú na výrobu výrobku (napr. na montáž, odliatie výrobku, .)
4. kapacitné normy obsadenia plochy – sú súčinom kapacitných noriem priebežného času a kapacitných noriem spotreby plochy na výrobok
5. kapacitné normy výrobnosti strojov a zariadení – vyjadrujú výkonnosť stroja v maximálnom množstve výrobkov, ktoré sa na danom stroji môžu vyrobiť za jednotku času
Výpočet výrobnej kapacity strojov, výrobných zariadení a výrobných plôch
Môže prebiehať 3 spôsobmi:
1. v naturálnych jednotkách:
Ks = Fe * Nv Ks – kapacita stroja v naturálnych jednotkách (ks, …)
Fe – efektívny časový fond
Nv – výkon zariadenia
2. pomocou kapacitnej normy prácnosti:
Ks = Fe/Np
Np – kapacitná norma prácnosti na zhotovenie 1 výrobku, tj. čas potrebný na výrobu jedného výrobku
3. pomocou výrobných plôch:
K = Fe * P / tp * te
P – veľkosť výrobnej plochy v m˛
tp – kapacitná norma plochy na výrobok v m˛
te – kapacitná norma prácnosti 1 výrobku v h
Využívanie výrobnej kapacity
Kc = Qs / Kp
Rozkladom Kc dostaneme koeficient časového (extenzívneho) využitia a koeficient výkonového (intenzívneho) využitia výrobnej kapacity.
Kc = Qs / Kp = Fes * Nvs / Fep * Nvp = Fes / Fep * Nvs / Nvp = ke * ki
Kc – koeficient celkového (integrálneho) využitia výrobnej kapacity
Qs – skutočný objem výroby
Kp – plánovaná výrobná kapacita
Fes – efektívny časový fond skutočný
Fep – efektívny časový fond plánovaný
Nvs – kapacitná norma výkonnosti skutočná
Nvp – kapacitná norma výkonnosti plánovaná
ke – koeficient extenzívneho využitia (vyjadruje stupeň využitia časového fondu)
ki – koeficient intenzívneho využitia