Systém plánovania možno charakterizovať z niekoľkých aspektov:
1. úroveň plánovania– rozlišujeme:
a) plán rozvoja podniku ako celku (korporatívne plánovanie)
b) plánovanie organizačných jednotiek (napr. divízií, oddelení, …)
c) funkčno–operačné plánovanie = plánovanie funkčných oblastí (napr. výroby, marketingu, financií, …)
d) plánovanie projektov
e) plánovanie úloh
f) plánovanie náhodných udalostí
2. vecný obsah plánu podniku – rozlišujeme:
a) plánovanie rozvoja podniku
b) plán marketingu, výroby, financií, investícií, výskumu a vývoja, ĽZ
3. časový horizont plánovania – rozlišujeme:
a) strategické plánovanie (3-8 rokov vo veľkých podnikoch, 2-3 v malých)
b) podnikateľské plánovanie (18 mesiacov – 5 rokov)
c) ročné plány a rozpočty
d) operatívne plány (kratšie ako obdobie 1 štvrťroka)
Z hľadiska histórie firmy a manažérskych kvalít manažérov vo firme rozlišujeme 3 strategické typy:
1. “obranca“
2. “hľadač možností“
3. “analyzátor“
OBRANCA
– podnikateľský problém-spočíva vo vytvorení stabilnej množiny svojich výrobkov
– inžiniersky problém-vyrábať čo najefektívnejšie bez nepodarkov
– administratívny problém-striktne kontrolovať výrobu a organizáciu ľudí
Plán podniku bude potom detailne prepracovaný ešte pred začatím akcie, pôjde o intenzívne nákladovo orientované plánovanie.
HĽADAČ MOŽNOSTÍ
– podnikateľský problém-hľadanie nových trhov a príležitosti pre výrobu
– inžiniersky problém-skupovanie licencií a výroba so zložitejšími technologickými postupmi
– administratívny problém-koordinovanie rozsiahlych diverzifikovaných operácií
Pôjde tu o globálne plánovanie bez toho, že by bol proces plánovania ukončený.
ANALYZÁTOR
Kombinácia obrancu a hľadača možnosti. Pre stabilnú výrobu svojich výrobkov využíva detailné plánovanie, pre nové a dodatkové produkty globálne plánovanie.