Zručnosti

Úvod

Na to, aby človek vedel používať svoje zručnosti, musí disponovať určitými vedomosťami, ktoré by mal vedieť využívať a premieňať tak aby boli v prospech nielen seba samého ale aj v prospech okolia každého jednotlivca zvlášť. Zručnosť je niečo, čo človek dokáže postupom času a vzdelávaním rozširovať na rôzne úrovne. Zručnosť je niečo, čo napomáha pri plnení cieľa.

Zručnosti môžeme rozdeliť do viacerých skupín napríklad to môžu byť psychické zručnosti, pohybové zručnosti, rozumové zručnosti a mnohé ďalšie. Najviac poznáme delenie zručnosti na vrodené a získané vzdelaním a vzdelávaním samého seba.

Uplatnenie schopností v každodennom živote sa prejavuje ako obratnosť. Na jej označenie častejšie používame jazykovo nesprávny, no zaužívanejší pojem – zručnosť. Medzi schopnosťou a zručnosťou je zvláštny vzťah: zručnosť je praktické uplatnenie schopnosti.

Zručnosť – definícia

Zručnosť (tiež spôsobilosť, obratnosť) je zbehlosť, obratnosť, pri intelektuálnej činnosti; nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonávať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej činnosti. [1]

Schopnosť správne, čo najrýchlejšie a čo s najmenšou námahou vykonávať určitú cieľavedomú činnosť sa nazýva zručnosť. Významnú úlohu pri vytváraní zručnosti je opakovanie. Opakované činnosti, ktoré sa postupne stávajú zručnosťou sa nazýva cvičenie. Upevňovanie vedomosti, zručnosti a návykov prebieha v organickej jednote. Určujúcimi pritom zostávajú vedomosti, lebo bez úsilia získať vedomosti by nemohli vzniknúť ani zručnosti a návyky.

Zručnosť – je schopnosť vyjadrujúca manuálnu šikovnosť,

zručnosť sa dá nadobudnúť precvičovaním,
zdokonaľuje sa v činnosti,
zručnosti: a) motorické, pohybové (písanie, bicyklovanie)

b) intelektové/mentálne (spôsobilosti) – rýchlosť a presnosť myšlienkových operácií, násobenie, delenie, pravopis atď.

Životné zručnosti

Vo vysokom efektívnom učení sa životné zručnosti definujú ako osobné a sociálne vlastnosti či spôsobilosti, ktoré podporujú dosiahnutie najlepšieho osobného výkonu. Používajú sa počas vyučovania, v mimovyučovacej aj mimoškolskej činnosti a sú súčasťou komplexného výchovno-vzdelávacieho programu. Zvyšujú školskú úspešnosť žiakov tým, že im poskytujú nástroje, aby mohli podávať najlepší osobný výkon. Výrazne ovplyvňujú aj kvalitu vzťahov v triede. Zoznam týchto zručností je otvorený a je možné pružne ho modifikovať. Učitelia si z neho vyberajú kompetencie, na ktorých chcú so žiakmi pracovať. Najčastejšie sa ako prvé spolu s pravidlami spolužitia zavádzajú priateľstvo, starostlivosť, sebadôvera, spolupráca, zodpovednosť. Zoznam má zatiaľ 18 položiek. Ide o tieto sociálne zručnosti a vlastnosti: [2]

sebadôvera, – zmysel pre humor,
integrita, – zdravý rozum,
zodpovednosť, – zvedavosť,
starostlivosť, – priateľstvo,
spolupráca, – participácia
riešenie problémov, – iniciatíva,
trpezlivosť, – snaha,
vytrvalosť, – organizácia,
flexibilita, – akceptácia.

Manažérske zručnosti

V súčasnej dobe sú kladené čoraz viac zvýšené požiadavky najmä na manažment ľudských zdrojov. Práve ľudia, v konečnom dôsledku rozhodujú o úspechu resp. neúspechu podniku. Väčším problémom súčasnosti sa javí získanie a udržanie vysokokvalifikovaných odborníkov pre všetky odvetvia podniku. Dnes podniky od svojich zamestnancov požadujú hlavne, aby boli schopní tvorivo myslieť, kreatívnosť, efektívne riešiť problémy sa a schopní pracovať a komunikovať v tíme. Všeobecne môžeme povedať, že tieto kritéria platia v ešte väčšej miere pre riadiacich pracovníkov, manažérov. Práve od nich sa očakáva, že budú schopní nasmerovať podnik na cestu vedúcu k dosiahnutiu cieľov. Manažér je osoba, ktorá svoje zručnosti by mala vedieť naplno využívať tak, aby boli dosiahnuté ciele podniku čo najlepšie. Zručnosti manažéra ovplyvňujú aj pracovný výkon zamestnancov. Správny manažér by mal vedieť motivovať svojich zamestnancov tak, aby pracovali čo najefektívnejšie a aby dosahovali ciele podniku. Správneho manažéra identifikujú svoje zručnosti a na základe toho akými zručnosťami daný manažér disponuje a podľa toho ho vieme zaradiť a viem sa odhadnúť či ma predpoklady nato, aby sa stal správnym manažérom na správnom mieste a v správny čas.

Manažér

Manažéri sú zamestnanci organizácie, ktorí „nie sú bezprostredne“ zapojení do pracovného procesu, do výroby, ani do pomocných, obslužných a vedľajších činností. Svoje úsilie zameriavajú na dosahovanie cieľov.

koordinuje prácu skupín v jednotlivých oddeleniach,
môže pracovať s jednotlivcami,
koordinuje prácu jedného alebo viacerých tímov,
vykonáva aj iné pracovné povinnosti.

„Manažér je ten, kto pracuje s ľuďmi a koordinuje ich aktivity tak, aby sa splnili ciele organizácie.“[3]

Učiteľské zručnosti

V súčasnosti sa zvyšujú požiadavky aj na výkon učiteľov technických predmetov, aby boli inovátormi, manažérmi, konzultantmi, prieskumníkmi tvorivými zamestnancami.

Medzi hlavné skupiny profesijných zručností učiteľa patria:

profesné zručnosti spojené s obsahom predmetov, ktorým sa učiteľ venuje,
didaktické profesné zručnosti súvisiace s tým, ako vyučuje (akou vyučovacou metódou alebo organizáciou vyučovacej hodiny prispieva k osvojenku si látky),
sociálno-psychologické a špeciálno – výchovné profesné zručnosti (napr. porozumenie vzťahom v triede…)

Sociálno-psychologické zručnosti učiteľa

akceptovanie osobnosti žiakov (rodičov, kolegov),
autenticita otvorenosť prejavov učiteľa vo vzťahu k žiakom,
empatia,
počúvanie,
odlišovanie zážitkov a pocitov od úvah, úsudkov a názorov u seba a u žiakov,
podporovanie sebakontroly žiakov,
porozumenie neverbálnym prejavom jednotlivca,
rešpektovanie a tolerovanie odlišného pohľadu na prejavy interakcií,
rozvíjanie zodpovednosti žiakov za samých seba i za sociálne prostredie,
rozvíjanie sebadôvery vo každého zo žiakov,
rozvíjanie sebaistého vystupovania,
vedenie,
vyjadrovanie sa ku konkrétnym situáciám a nie k všeobecným a zovšeobecňujúcim skúsenostiam,
zvládanie konfliktných situácií,
umenie pochváliť.

Zručnosti učiteľa

Plánovanie a príprava vyučovania:

plánovanie a vytyčovanie reálnych dielčích cieľov interkultúrnej výchovy, individualizovanie učebných osnov, zručnosť implementovať interkultúrne aktivity v rámci vyučovacieho procesu,
akceptovanie situácie žiakov, ich kultúrneho kontextu pri plánovaní procesu,
výber adekvátnych metód a foriem práce na dosiahnutie vytýčených cieľov,
získavanie, tvorenie, kompletizovanie efektívnych pomôcok a materiálov interkultúrnej výchovy.[4]

Žiacke zručnosti

Medzi zručnosti, ktorými oplýva každý jeden žiak študent môžeme zaradiť napríklad zručnosť písania ťahákov a vymýšľania všelijakých možných variácií a skrýš ako taký ťahák ukryť pri písomke pred učiteľom. Ďalej to môžu byť ale aj pozitívne zručnosti ako vysoké IQ, ktoré získava svojimi vedomosťami, schopnosť porozumieť textu a plneniu predpísaných úloh bez väčších problémov, posluchové zručnosti pri vypočutí určitého textu a mnohé ďalšie.

Učiteľ verzus žiak

Učiteľ – je osoba zaoberajúca sa vyučovaním a vychovávaním žiakov. Predpokladom pre povolanie učiteľa sú jeho vlastné vedomosti a schopnosť predávať tieto ďalej žiakom. Niektoré učiteľské smery vyžadujú akreditáciu, podloženú skúškou a potvrdením o dostatočnej vedomostnej a schopnostnej úrovni učiteľa pre daný odbor.

Žiak – je osoba, ktorá sa v rámci organizovaného procesu vzdeláva. Slovom žiak sa zvyknú označovať osoby vzdelávajúce sa na nižších typoch škôl – typicky základná škola, na vyšších typoch škôl bývajú žiaci označovaní slovom študujúci či študent – typicky vysoká škola. Žiakom sa osoba stáva zvyčajne na dlhší čas. Často sa to deje v rámci nejakej vzdelávacej inštitúcie – najčastejšie školy. Vzdelávanie je organizované po skupinách, žiak je obyčajne súčasťou nejakej triedy alebo študijnej skupiny. Žiak je so svojim učiteľom v pravidelnom kontakte. Ide o dlhodobý a sústavný proces, počas ktorého žiak od svojho učiteľa získava nové znalosti, ktoré si sústavne rozširuje a upevňuje.[5]

Zručnosti učiteľa verzus zručnosti žiaka

Zručnosti učiteľa	Zručnosti žiaka
vedieť identifikovať múdreho žiaka	vedieť „vycítiť“ nároky učiteľa na učivo
vedieť komunikovať	vedieť sa „vykrútiť“ z povinnosti
vedieť identifikovať problém a riešiť ho	vedieť sa vynájsť v zložitej situácií
akceptovať každého žiaka ako jednotlivca	rešpektovať učiteľa ako nadriadenú osobu
rozvíjať reč a komunikáciu žiakov	hľadať možnosti ako obísť pravidlá
vedieť zaujať svojím rozprávaním žiakov	vedieť sa sústrediť ak žiaka niečo zaujíma

Zručnosti učiteľa a zručnosti žiaka sú istou mierou priamo-úmerné. To čo na jednej strane je zručnosť učiteľa na druhej strane v opačnom prípade je zručnosť žiaka. Napríklad: učiteľ vie bez problémov identifikovať problém a žiak sa vie vynájsť z každej situácie bez toho aby najprv identifikoval v čom problém spočíva. Bez toho, aby učiteľ nedisponoval určitými zručnosťami sa nemôže stáť správnym a spravodlivým učiteľom. Tieto zručnosti učiteľa alebo žiaka vychádzajú zo samotného správania a postoja každého jednotlivca zvlášť. Ak učiteľ správne a spravodlivo využíva svoje vrodené a získané zručnosti tak potom žiak opätuje svoje zručnosti a možnosti v prospech učiteľa, tak aby obe strany boli spokojné a mali z toho výhodu pre seba.

Záver

Zručnosť predstavuje zbehlosť, obratnosť, pohotovosť, čo najrýchlejšie a čo s najmenšou námahou vykonávať určitú činnosť, ktorá smeruje k plneniu osobných ale aj profesijných zručnosti/schopností.

Pri každej profesií sú podmienky na zručnosti a podmienky prijatia zamestnancov rozličné. Každý si musí uvedomiť akými zručnosťami disponuje a či sa hodí na to povolanie ktoré si predstavuje ako svoje vysnívané. Je rozdiel ak sa niekto uchádza o prácu manažéra alebo učiteľa alebo inej profesie. Každé povolanie v sebe ukrýva určité požiadavky a predpoklady aké by mali zamestnanci spĺňať.

V práci som sa zaoberala zručnosťami pri povolaní manažéra, učiteľa a v súvislosti s vyučovacím procesom aj zručnosťami žiaka. Aj taký žiak má určité zručnosti, ktoré dokáže využívať nielen v prospech seba ale aj v prospech kolektívu v triede.

[1] Zručnosť. [online]. [citované: 07. 10. 2013]. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Zru%C4%8Dnos%C5%A5

[2] Životné zručnosti. [online]. [citované: 07. 10. 2013]. Dostupné na internete: http://www.skola21.sk/kniznica/klima/zivotne-zrucnosti

[3] MIKUŠ, P. – DROPPA, M. 2010. Základy manažmentu. 2. vyd. Ružomberok : VERBUM, 2010. 261 s. ISBN 978-80- 8084-622-0. s. 40.

[4] ĽUPTÁKOVÁ, K. 2004. Interkultúrna výchova vo výchovno-vzdelávacom procese na 1. stupni ZŠ. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2004. 124 s. ISBN 80-8055-920-1. s. 64.

[5] Žiak. [online]. [citované: 07. 10. 2013]. Dostupné na internete: http://www.skola21.sk/kniznica/klima/zivotne-zrucnosti