Organizácie disponujú okrem hmotných aktív aj aktívami, ktoré nie je možné zachytiť vo finančných výkazoch. V dnešnej modernej dobe sú tieto aktíva pre úspech organizácií rozhodujúce. Ide predovšetkým o znalosti, schopnosti a skúsenosti zamestnancov organizácií. Dôležitosť tohto neviditeľného bohatstva neustále narastá. Začínajúci trend znižovania potreby manuálne pracujúcich predstavujúcich náklady poukazuje predovšetkým na znalostných pracovníkov, ako na kapitál, ktorý je nevyhnutné rozvíjať a investovať doň. Dnes možno manažment znalostí zaradiť k základným determinantom úspešnosti modernej organizácie. Prirodzeným dôsledkom jeho implementácie do podnikovej praxe bolo vytvorenie riadiacej funkcie CKO (Chief Knowledge Officer).
Cieľom seminárnej práce je skúmanie vzťahu medzi Chief Knowledge officer a Chief Information officer, vymedzenie osobnostných atribútov, znalostí a schopností, ktoré sú pre znalostného manažéra nevyhnutné pri zastávaní svojej funkcie a určenie hlavných úloh znalostného manažéra v organizácií.
Znalostný manažér (CKO)
Znalostný manažér (z angličtiny CKO – Chief Knowledge Officer) je členom top manažmentu organizácie, na ktorého sú delegované všetky právomoci a povinnosti súvisiace s riadením znalostí v organizácií. Znalostný manažér je koordinátorom zavádzania a následného riadenia znalostného manažmentu v organizácií. Úspech znalostného manažéra závisí predovšetkým od dlhodobej podpory zo strany top manažmentu firmy. Znalostné procesy musia byť chápané ako významná súčasť stratégie firmy a mali by byť postupne zavádzané do jej chodu.
Znalostný manažér CKO vs. Informačný manažér CIO
V praxi často dochádza k zamieňaniu pracovných povinností CKO za náplň práce informačného manažéra CIO (Chief Information Officer). Rozdiel medzi týmito pozíciami spočíva v tom, že pokým pracovná náplň CIO sa sústreďuje predovšetkým na prácu s IS a ďalšími informačnými technológiami, CKO sa zameriava na širší okruh pracovných povinností. Množstvo top manažérov sa domnieva, že CIO môže ovládať povinnosti CKO. Nie je tomu celkom tak. CKO disponuje na rozdiel od CIO celým radom odlišných schopností. Možno tu hovoriť predovšetkým o schopnostiach komunikačných a sociálnych. Keďže má CIO skôr technické zameranie, môže rozvíjať stratégiu znalostného manažmentu zameranú skôr na technológie, než na ľudský potenciál a kultúrne aspekty znalostného manažmentu. CIO teda pracuje predovšetkým s informáciami a znalostný manažér so znalosťami. V procese implementácie KMS je CIO akýmsi technickým konzultantom pre CKO. To však neznamená, že CKO nemusí disponovať znalosťami z IT prostredia. CKO musí mať taktiež určité znalosti z oblasti IT, aby dokázal pochopiť technické súvislosti a prijímať strategické rozhodnutia týkajúce sa rozvoja implementovaného KMS.
Osobnostné atribúty, vlastnosti a schopnosti CKO
Ak má znalostný manažér úspešne plniť úlohy vyplývajúce z jeho pozície, je potrebné, aby disponoval určitými osobnostnými atribútmi. Ide predovšetkým o:
- pracovné nadšenie,
- trpezlivosť,
- vytrvalosť,
- vnímavosť,
- inteligencia,
- múdrosť,
- celoživotné učenie,
- kvalita a rozsah znalostí,
- schopnosť analýzy a
- nezlomnosť.
Vlastnosti a schopnosti znalostných manažérov
Na znalostných manažérov sú v súčasnosti kladené požiadavky na mnohé vlastnosti a schopnosti manažérov, potrebné pre výkon pracovných povinností na profesionálnej úrovni. Dlouhý uvádza tieto:
- Samostatnosť – nezávislé konanie, iniciatíva a samostatné rozhodovanie.
- Komunikačné schopnosti – efektívne nadväzovanie kontaktov, presná formulácia správy alebo podanej informácie.
- Pohotovosť a ústretovosť – vypočutie si pripomienok a návrhov iných a rýchle vybavenie informačných požiadaviek klientov.
- Empatia – venovanie pozornosti tomu, čo cítia a hovoria iní.
- Schopnosť tímovej práce – svedomitá spolupráca s ostatnými členmi tímu, schopnosť zdieľať informácie, nástroje a know-how pri plenení spoločných úloh.
- Schopnosť vyjednávania – schopnosť vyjednávať tak, aby sa dosiahlo riešenie uspokojivé pre všetky strany.
- Pedagogické schopnosti – prispôsobenie poskytovania znalostí, napr. vyjadrovania, potrebám poslucháčov.
- Zvedavosť – schopnosť obohacovania vlastných znalostí.
- Schopnosť analýzy – rozpoznávanie špecifík charakteristických pre určitú situáciu alebo problém, schopnosť určiť a vysvetliť príčinné súvislosti.
- Schopnosť kritického hodnotenia – schopnosť zhodnotiť silné a slabé stránky tvrdení, spôsobu práce, postupu zaobchádzania s informáciami, osôb, organizácie a pod a tiež schopnosť začlenenia informácie do zodpovedajúcich súvislostí.
- Schopnosť vyvodzovať závery – usporiadanie rôznorodých prvkov podľa vlastností, ktorú sú relevantné vo vzťahu k plánovanému cieľu.
- Takt a diskrétnosť – taktnosť pri vybavovaní požiadaviek klientov a rešpektovanie dôverných informácií.
- Vytrvalosť – schopnosť úspešného dokončenia určitej činnosti, napr. dokončenia projektu, aj napriek prípadným problémom, ktoré sa vyskytli pri realizácií tejto činnosti.
- Precíznosť – schopnosť držať sa vopred určeného rámca alebo pravidiel, s cieľom zaistiť dokončenie práce vysokej kvality.
- Flexibilita a prispôsobivosť – schopnosť reagovať na nové a neočakávané pracovné metódy, či situácie.
- Predvídavosť – predvídanie udalostí alebo následkov určitej činnosti.
- Rozhodnosť – rozhodovanie sa vo vhodnom okamihu z hľadiska cieľov a dostupných možností, voliť primerané a konkrétne postupy.
- Iniciatívnosť – využívanie predstavivosti, predkladanie návrhov, iniciovanie a organizovanie projektov.
- Organizačné a vedúce manažérske schopnosti – nazerať na svoju prácu a postupy z globálneho hľadiska, voliť primerané organizačné metódy, vhodne koordinovať vlastný čas, ako i čas svojich podriadených.
Hlavné úlohy CKO v organizácií
Bureš vymedzuje nasledovné úlohy znalostného manažéra v organizácií:
- obhajovanie a presadzovanie prístupov založených na znalostiach a učení,
- vyvíjanie, implementácia a kontrola znalostnej infraštruktúry organizácie,
- zabezpečovanie primárneho styku s externými poskytovateľmi informácií a znalostí,
- poskytovanie zásadných podnetov pre vytváranie znalostí a používanie už existujúcich procesov,
- oboznamovanie sa so znalostne orientovanými spoločnosťami a technológiami,
- schopnosť dávať dobrý príklad vysokej úrovne expertízy a úspechu vo svojej činnosti,
- vytváranie znalostnej stratégie a jej aktualizácia.
Záver
Koncept manažmentu znalostí je významnou súčasťou firemnej stratégie. Implementácia a riadenie projektu manažmentu znalostí leží na pleciach jedinej osoby, ktoru je Chief Knowledge Officer. Je preto možné tvrdiť, že znalostný manažér je kľúčovým determinantom úspešnosti implementácie projektu manažmentu znalostí v organizácií. V seminárnej práci sme preto považovali za dôležité objasniť význam a hlavné úlohy znalostného manažmentu v organizácií, ako aj osobnostné atribúty, znalosti a schopnosti, ktorými by mal profesionálny znalostný manažér disponovať.