Ekonomické výrobné podmienky v poľnohospodárstve

Výrobné podmienky

Výrobné podmienky – prostredie, v ktorom PS realizujú svoje zámery.

A. Prírodné výrobné podmienky

Prírodné výrobné podmienky: sú objektívne dané, človek na ne pôsobí, využíva ich na tvorbu úžitkových hodnôt (v tom je rozdiel oproti iným odvetviam).
pôda – základný výrobný faktor; nevyhnutná výrobná podmienka

Vlastnosti:
1) úrodnosť

  • prirodzená – schopnosť pôdy vyživovať rastliny, je podmienená historickým vývojovým zložením
  • hospodárska – zásahy človeka, vklady práce a kapitálu, cieľ zvýšiť produktívnosť
  • ekonomická – spojená s tvorbou renty a dôchodkov, premietajú sa do nej spoločensko ekonom. podmienky

2) nerozmnožiteľnosť – obmedzenosť výrobného zdroja
3) obmedzenosť – rozsah výroby
4) neprenosnosť
5) pôda ako operačný priestor – budovy, stavby
6) neopotrebovateľnosť.

Klimatické podmienky závisia od zemepisnej polohy – vnútrozemie, nadmorská výška

  • podnebie – súhrn javov v ovzduší, prejavujú sa v dlhodobom priemere
  • počasie – okamžitý stav ovzdušia, charakterizované teplotou, zrážkami, veternými podmienkami

Prirodzená poloha pozemkov

  • sklon pozemkov – ovplyvňuje časovú a energetickú náročnosť, využiteľnosť pozemkov, má vplyv na obrábanie, vyjadrenie stupňov svahovitosti
  • expozícia ku svetovým stranám – ovplyvňuje využiteľnosť pôdy; južné a severné strany

Slnečná energia – jej množstvo a intenzita je daná zemepisnou polohou, nadmorskou výškou, expozíciou ku svetovým stranám

Vodstvo – možno ho charakterizovať rozsahom, stavom a rozmiestnením vodných plôch

  • zavlažovanie
  • záplavy

Biologické organizmy – špecifická výrobná podmienka, majú svoje požiadavky na prostredie, vlastný biologický reprodukčný systém, je potrebné správne zosúladiť ich potreby s podmienkami, správne ich rozmiestniť – rajonizovať, sú vypracované zóny vhodnosti

B. Spoločensko-ekonomické podmienky

Spoločensko-ekonomické podmienky sa delia na mikroekonomické a makroekonomické
1. veľkosť podniku – optimálnu veľkosť nemožno určiť
2. podnikové zameranie – závisé od existujúcich prír. podmienok, nie každý PS ich dokáže rovnako využiť
3. vnútorná hospodárska poloha podniku je charakterizovaná:

  • priemernou vzdialenosťou pozemkov od dvora
  • koeficientom scelenosti pozemkov
  • voľnosťou pohybu po dvore

4. vonkajšia poloha podniku – vzdialenosť od nakupovaných zásob, dopravy, riadiacich centier, druh spojenia
5. stav komunikácií – ich stav a sklon oplyvňuje nákladovosť dopravy a živostnosť dopravných prostriedkov
6. technická a kultúrna úroveň pracovníkov – podnik svojou mzdovou a sociálnou politikou, preferovaním kvalifikácie ovplyvňuje kvalitu pracovníkov
7. investičná a materiálová vybavenosť – ovplyvňuje produktivitu práce a nákladovosť a tiež produkčnosť poľnohospodárskej pôdy
8. úroveň delby práce – pôsobí na efektívnosť využitia kapitálu a pracovnej sily, súvisí s koncentáciou, špecializáciou, kooperáciou, integráciou.
9. makroekonomické prostredie

a) podnikateľská aktivita a celkové riadenie PS – závisí od politicko-ekonomického systému

b) miera voľnosti voľby – rozpočtové obmedzenia, aby fungovalo trhové hospodárstvo je potrebné vytvoriť podmienky (súkromné vlastníctvo, konkurencia, voľná výmena tovaru, tvrdé rozpočtové obmedzenia)

c) daňová a odvodová sústava
„Laferov bod“ – maximálna miera zdanenia,od roku 1993 má daňová sústava – priame a nepriame dane (majetkové dane – s pozemkov, stavieb, DPH, Daň z príjmov – 23% a 10%), odvody z pracovnej sily – sociálne zabezpečenie

d) regulovanie sústavou cien – garantovanie ceny (výroba – minimálnej nákupnej ceny, maximálna predajná cena (spotrebitelia len na vymedzené poľnohospodárske komodity a základné potraviny)

e) dotácie – cieľom je zabezpečiť realizáciu strategických cieľov

  • zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti, zlepšenie ochrany ŽP, stabilizácia vidieckeho osídlenia, riešenie zemepisných regionov, vytváranie podmienok pre udržanie parity dôchodkov s ostatnými odvetviami hospodárstva.
  • obmedzovanie dotácií od roku 1991
  • dotácie – systémové a fakultatívne; priame a nepriame

f) štátny fond trhovej regulácie – úlohou je regulovať trh s vybranými komoditami a tým zabezpečiť stabilitu ich cien, nástrojmi ŠFTR (štátny fond trhovej regulácie) sú intervenčné nákupy za garantované ceny, dovoz nedostatočných komodít, vývoz domácich produktov

g) štátny podporný fond – na podporu rozvojových programov

h) colná politika – ochrana domácich výrobcov, clo, dovozná prirážka, dovozné, vývozné limity, usmerňuje tok tovaru

i) úverová politika – štát sprístupňuje úvery tým, že na ne dáva záruku

Štát ovplyvňuje podnikanie aj politikou zamestnanosti, sociálnou politikou, protiinflačnou, protimonopólnou, ekologickou, zahranično-obchodnou politikou.

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥